Jadrom nezávislého filmu je zhon

Petera Hamblina fascinuje myšlienka vytvoriť niečo z ničoho. „Oživenie myšlienky alebo pocitu spôsobom, ktorý ľudí zabaví a prekvapí, je niečo, čo som si vždy užíval. Vždy som miloval médium filmu a jeho subjektívnu povahu. Táto schopnosť vyvolať emócie a pobaviť, držať ľudí na kraji sedadiel, hádať, kam príbeh zájde, je čarovná. Film poskytuje nekonečné možnosti a príležitosť posunúť hranice rozprávania. Posúvanie týchto hraníc a riskovanie je tiež ústredným motívom filmu In Hope of Nothing. Je to film o dvoch bratoch, ktorí sa pred tromi rokmi pokúsili natočiť film, ale nechali si rozpočet vycicať štúdiom, pretože sa nevedeli dohodnúť na charakterizácii hlavnej postavy, Leonarda. Ak sa dohodnú na tom, kým Leonard je, dostanú druhú šancu. Týmto sa bratia vydávajú na cestu objavovania.“

Čo sa vám na fotoaparáte LUMIX S1H páčilo najviac? „Páčilo sa mi skoro všetko. Kľúčovými vlastnosťami sú pre mňa anamorfotický režim, režim slabého osvetlenia a dynamický rozsah. Snímanie v anamorfotickom režime na malom fotoaparáte je pre mňa skvelé. Umožňuje mi zachytiť starodávnu estetiku, ktorú hľadám, kým s ním otáčam na stabilizátore pre dlhé samostatné zábery. Máme veľa náladových, kontrastných scén so slabým svetlom. Fotoaparát nevytvára takmer žiadny šum ani pri vysokých nastaveniach citlivosti ISO. Viac ako 14 krokov v dynamickom rozsahu je vynikajúca možnosť, a keď začnete zvýrazňovať farby videa, v súboroch nájdete veľa informácií. Tento fotoaparát skutočne dopĺňa náš tvorivý proces a prináša ohromujúce výsledky. Prekonáva mnohé z drahších filmových kamier, a to najmä vzhľadom na svoju cenu. Filmári, ktorí si nemôžu dovoliť tieto drahé kamery, môžu s fotoaparátom S1H dosiahnuť rovnakú kvalitu a rozsah.“

Ako vznikol tento film? „Pri filmovaní je základom tímová práca: bez producenta Frankieho Fogga, hlavného kameramana Sama Dewara a legendárneho Zacka Melluishiho by sme neboli schopní robiť to, čo robíme.“ Hlavný kameraman Sam Dewar vysvetľuje niektoré technické aspekty: „Natáčali sme anamorfoticky, takže sme fotoaparát používali v režime 4 : 3 s rozlíšením 3 328 × 2 496. Väčšinou sme natáčali rýchlosťou 24 snímok za sekundu (4 : 2 : 2, 10 bitov, kodek All-I), ale niektoré scény boli natočené rýchlosťou 48 snímok za sekundu. Schopnosť natáčať anamorfoticky na tomto fotoaparáte úplne zmenila situáciu. Pokiaľ viem, nedokážu to žiadne iné fotoaparáty tejto veľkosti.

Pole nezávislého filmu je ihrisko, na ktorom neexistujú žiadne pravidlá a kde môžete skúmať a vytvárať všetko, čo len chcete. Kreatívny proces je vždy rovnaký (sledujte, čo cítite – svoje inštinkty). Na konci dňa musíte milovať to, čo robíte, pretože je to vysoko subjektívne médium a vždy ho niekto bude nenávidieť. Pre mňa je dôležité posúvať svoje hranice, neopakovať sa a nájsť si v tomto procese radosť. Toto je tiež mojím posolstvom v tomto filme: choďte a urobte to, aj keď nemáte rozpočet, pretože to bude prvý krok na ceste za učením a rastom.“

Peter sa narodil v Durbane v Južnej Afrike a počas svojich ciest žil na mnohých miestach po celom svete vrátane Los Angeles, Londýna a Kapského Mesta. Svoju kariéru začal vo svete inzercie a reklamy, ale okamžite si uvedomil, že chce vytvárať dlhé seriály a celovečerné filmy. Preto v roku 2009 založil produkčnú spoločnosť Hamblin Imagery. Medzi najvýznamnejšie úspechy jeho doterajšej kariéry patrí scenár, produkcia a réžia krátkeho filmu „Wright side of Wrong“, ktorý získal ceny za „najlepší krátky film“ a „najlepší strih“ na filmovom festivale X Dance Action Sports v USA. Jeho posledným úspechom je scenár, réžia a produkcia filmu „Let’s Be Frank“, ktorý je fiktívnym aj nefiktívnym prieskumom sveta surfistov na veľkých vlnách. Prináša svieži nový štýl do sveta filmov o surfovaní a štúdium umenia filmovej tvorby. Tento film získal po celom svete viacero ocenení za najlepší film vrátane ceny Emmy.

Navštívte webovú stránku Peter Hamblin